Kaplnka Gisely

Gisela Bavorská bola uhorskou kráľovnou a neskôr abatyšou benediktínskeho kláštora v bavorskom Niedernburgu (dnes časť Pasova).
Gisela Bavorská bola dcérou bavorského vojvodu Henricha II. Svárlivého z rodu Liudolfingů, ktorý bol úzko spriaznený s cisárskym domom Otonov, a sestrou rímskeho cisára Henricha II. Ako veľmi mladá dievčina sa vydala za uhorského kniežaťa Štefana, ktorý ako prvý svojho rodu dosiahol na začiatku roka 1001 kráľovskej korunovácie.
Manželstvo Štefana a Gizely vraj bolo, ako sa zhodujú dobové správy, dobré a harmonické a bolo požehnané mnohých potomkov. K zármutku rodičov však deti skoro umierali. Len niekoľko týždňov či mesiacov žili prvorodený syn Štefan, mladší Otto aj všetky dcéry, ktorých presný počet nie je známy. Až v roku 1007 priviedla kráľovná na svet syna, ktorý bol pomenovaný podľa jej brata, vtedy panujúceho cisára Henricha II. Imre - Emmerich a ktorý sa ako jediný z Giseliných detí dožil dospelého veku. Roku 1031 bol však zranený počas lovu divokú svíň a na následky svojho zranenia zomrel. Kráľovskí manželia už nemali nádej na narodenie ďalšieho potomka.
Na program dňa bola nastolená otázka, čo bude s ich životným dielom - Štefanova vláda bola dobou christianizácie Uhorska a intenzívneho budovania štátne aj cirkevné organizácie. V kráľovstvo bolo založené deväť biskupstvo, a dokonca aj arcibiskupstvo v Ostrihome. V tejto činnosti sa Gisela stala zdatnú pomocníčkou svojho manžela.
S Giseliným súhlasom si Štěpán vybral za svojho nástupcu synovca Petra Orseolo, syna benátskeho dóžu a jednej zo svojich sestier. Keď však v roku 1038 kráľ zomrel, zdvihla sa proti jeho následníkovi vlna odporu, na ktorej doplatil dvojakom zosadením z trónu a nakoniec aj oslepením.

Rehoľníčky a abatyše

 Ovdovelá Gisela stratila po smrti svojho kráľovského manžela posledné puto k svojej druhej vlasti a rozhodla sa, že Uhorsko, zmietanej nástupníckymi boji opustí. Začala preto vyjednávať s vtedajším cisárom Henrichom III. o návrate do Bavorska. Sprevádzaná podľa tradície svojej ovdovenú nevestou Chica, sa vypravila do Pasova a vstúpila tu do kláštora Niedernburg. Po uplynutí noviciátu sa stala jeho tretia abatyšou. Vo vedení kláštora zotrvala takmer dve desaťročia a významne sa zaslúžila o jeho rozkvet. Zomrela medzi rokmi 1060-1065 ako takmer osemdesiatročná starena. Potom bola pochovaná v kláštornom kostole sv. Kríža.
Hrob bývalej uhorskej kráľovnej a niedernburské abatyše Gizely bol od počiatku chovaný vo veľkej úcte, hoci nebola nikdy oficiálne blahoslavenú ani svätorečená. Uctievanie zosilnelo po tom, čo sa tejto cti dostalo ako jej manželovi kráľovi Štefanovi I. a ich synovi Emmerichovi (1083), tak jej bratovi cisárovi Henrichovi II. (1146).
Hrob blahoslavenej Gizely v kláštornom kostole sv. Kríža sa stal obľúbeným pútnickým miestom. V súčasnosti je považovaný za maďarskú národnú svätyňu.

madarsko.sk, wikipedia.org, súkromný archív, Foto a text: Laco Zachar